|
Parabolická anténa na 1,3 a 2,4 GHz [2001] LADISLAV FEHÉR, OM7IR, ZOLTÁN GYETVAI, OM7AQ A KOLEKTÍV OM3KKF V rádioklube OM3KKF (OM7F) sme v pásme 23 cm používali 55-prvkovú anténu F9FT. Po nejakej dobe sme chceli našu prácu zefektívniť, a tak sme sa rozhodli postavit‘ parabolu s priemerom 1,4 m. Použili sme konštrukciu podIa OE9PMJ, ktorá bola publikovaná v [1]. Uvedená parabola má v pásme 1,3GHz zisk 24dBi a v pásme 2,4GHz až 28,5dBi.
Konštrukcia paraboly Parabolická anténa má pomer f/D = 0,5. Konštrukcia nosnej časti parabolického zrkadla je z hliníka. Tvorí ju šesť konzol, ktoré sú pripevnené k stredovým plechom. Na konzoly bol použitý uholník 15 x 15 x 1,5 mm. Uholníky sú spojené pomocou mosadzných skrutiek M4 x 10, ale použiť sa dajú aj nity. Na ohýbanie konzol sme si vyrobili špeciálny prípravok, aby bola zaručená požadovaná presnosť. Stred antény tvoria hliníkové plechy hrúbky 1,5 - 2 mm (predný) a 3 - 4 mm (zadný), vystrihnuté do tvaru šesťuholníka. Aj na obvodový kruh bol použitý hliníkový uholník 15 x 15 x 1,5 mm. Na požadovaný oblúk sme ho ohýbali ručne na betónovej skruži. S konzolami je spojený opáť skrutkami M4 x 10 alebo nitmi. Na hotovú konštrukciu je pomocou Al líšt 15 x 1 ‚5 mm (k nosným konzolám) a uholníka 15 x 15 x 1‚5 mm (k obvodu paraboly) pripevnené drotené pletivo. Má hustotu 13 x 13 mm (1/10 lambda). Pri montáži a tvarovaní pletiva treba dbať na dókladnosť, lebo od presnosti parabolického zrkadla vo veľkej miere závisí zisk antény. Výkres konštrukčných častí antény je na obr. 1 . Ožarovač je pripevnený pomocou troch nosných hliníkových tyčí s priemerom 4 - 6 mm. Dajú sa použiť aj AI uholníky 15 x 15 x 1,5 mm. Sposob uchyteniaje na obr. 2. Úchyt celej paraboly na stožiar treba riešiť individuálne podľa použitého stožiara. Záujemcom o návrh a výpočet vlastnej paraboly odporúčame článok Zdeňka OK1DFC v RŽ4/99. Ožarovač Vyskúšali sme dva typy ožarovačov. Najprv to bola verzia podľa OE9PMJ [2]. ktorá je použíteľná od 1‚2 GHz do 2,4 GHz pre antény s pomerom f/D = 0,5 (presne 0,43-0,58). Podľa spósobu montáže (polohy) móže byt‘ polarizovaný vertíkálne alebo horizontálne. Druhá verzia, ktorú sme skúšali, pochádza od priateľov z HA. Ako tretia možnosť sa ponúka ožarovač podľa známeho DB6NT. Ožarovač podľa DB6NT sme neskúšali, ale pre zaujímavosť a pre potreby prípadných experimentátorom ho popíšem. Je kruhového (valcovitého) tvaru (obr. 3). V tab.1 sú rozmery pre pásma I 296 MHz, 2304 MHz, 3456 MHz a 5760 MHz. PSV sa nastavuje pomocou dÍžky člena „a‘. Ožarovač je napájaný cez N-konektor. V žiadnom prípade nepoužívajte PL konektor. Ako napájač treba použiť veľmi kvalitný koaxiál 50 Ω s nízkym útlmom, napr. H100. Predzosilňovač, resp. transvertor umiestnime čo najbližšie k anténe. Hotový a nastavený ožarovač chránime proti korózii tenkou vrstvou laku. Korózia móže na týchto frekvenciách spósobiť značné straty. Zaver Pri skúškach a pokusoch sme nemalí možnosti objektívneho merania. Parabolu s róznymi ožarovačmi sme porovnávali s 55-prvkovou anténou F9FT. Výsledok bol jednoznačne v prospech paraboly. V praxi (pri kontestoch) sa ukázalo, že parabolická anténa má veľmi úzky vyžarovací lalok, preto je potrebné sme rovať presne. Na stavbe paraboly sa podieľali členovia rádioklubu OM3KKF, menovite Laci OM7IR, Jozef OM3WBC, Štefan OM7ATI, Julo OM7JG, Robi OM7ARI a Zoli OM7AQ. Touto cestou by sme chceli poďakovať za pomoc a rady aj Lacimu HA5BFN a Barnovi OM3CFL.
Literatúra: [1]
Peter Riml, OE9PMJ:
Parabolic dish 1,4 m f/D 0,5; Dubus 2/86 Přepsal a upravil pro web ok2kkw OK1TEH se souhlasem OM7AQ (tnx). |
